Šírka nádvoria na prednej strane smerom na východ bude päťdesiat lakťov. Na jednej strane vchodu bude pätnásť lakťov plachiet a tri stĺpy na troch podstavcoch. Takisto na druhej strane vchodu bude pätnásť lakťov plachiet a tri stĺpy na troch podstavcoch. Na vchode do nádvoria bude pestrý záves, široký dvadsať lakťov.

2Moj 27,13–16

Nádvorie svätostánku malo tvar obdĺžnika, ktorého dĺžka bola 100 lakťov, teda približne 52,5 m, a šírka (západná a východná strana) bola polovica dĺžky, teda 26,25 m. Na východnej strane bol vchod, ktorý bol široký 10,5 m. Zásteny vedľa vchodu na oboch stranách mali 7,88 m. To znamená, že vchod bol vzhľadom na rozmery stánku neprimerane široký. Plán svätostánku dostal Mojžiš od Boha. Mal ľuďom znázorniť plán spásy. Čo chcel povedať tým, že vchod do nádvoria bol taký široký?

Vchodom ľudia prichádzali do Božej prítomnosti. (2Moj 25,22) Ním vchádzal každý, kto chcel byť očistený od svojich hriechov. „Neprimerane“ široký vchod poukazoval na jednu dôležitú vec – vojsť mohol každý. Nebolo potrebné stáť v rade. Neexistoval žiadny zoznam čakateľov ani pravidlo „kto prv príde, ten prv melie“. K Bohu mohol prísť každý, kto po tom zatúžil.

To isté platí aj dnes. Žiadna cesta k Bohu nie je taká úzka, aby sa na ňu nedostal ten, kto má o to záujem. Nemôže sa stať, že by pre niekoho nezostalo miesto a nemohol by prísť k Bohu. Vchod je stále otvorený a dostatočne priestranný, aby nedošlo k tlačenici. Nie je to úžasné?