Nie vy ste ma poslali sem, ale Boh.

1Moj 45,8

Určitý čas po tom, čo ho vlastní bratia predali do otroctva v Egypte, Jozef sa zvláštnym spôsobom stáva druhým mužom po faraónovi. V krajine, kde žije jeho otec a bratia, medzitým vypukne hlad. V tejto tiesnivej situácii sa bratia ocitnú pred Jozefom, a netušia, že je to on. Jozef im nielen pomôže, ale nakoniec sa im aj predstaví, upokojí ich a povie, že im odpustil. Pridá slová, ktoré sú zaznamenané v úvodnom texte: „Nie vy ste ma poslali sem, ale Boh…“ Jozef ako verný služobník a nasledovník Boha Stvoriteľa zachránil pred hladom nielen Egypt, ale aj okolité národy, ktoré chodili do Egypta nakupovať potraviny.

Urobili sme niekedy nejaké zlé, možno až odsúdeniahodné rozhodnutie ako Jozefovi bratia? Možno nezostalo len pri rozhodnutí, ale nasledoval po ňom odsúdeniahodný čin. Samozrejme, je to zlé. Je to hriech. Ale… Boh vie aj takéto rozhodnutie zmeniť na požehnanie.

Nebolo to tak, že Boh nabádal Jozefových bratov, aby ho predali do otroctva. Nemáme robiť zlé veci, aby sme dali Bohu priestor na riešenie zložitých situácií, ako bolo napríklad sedem rokov hladu v Egypte. Odpúšťajúci Boh môže pretaviť zlo na dobro. Ak sa nám stalo niečo podobné, prosme Boha o odpustenie. Prosme ho aj o to, aby vzal veci do svojich rúk a premenil zlo na dobro. Jozefov príbeh i jeho vlastné slová dokazujú, že je to možné. Vďaka Bohu za to.