Noach urobil všetko tak, ako mu Boh prikázal.

1Moj 6,22

Noach urobil všetko, čo mu rozkázal Hospodin.

1Moj 7,5

… ako mu prikázal Boh.

1Moj 7,9

… ako mu Boh prikázal.

1Moj 7,16

Nie je Noach až príliš poslušný? Kde je jeho slobodná vôľa, ktorú kladieme v našich potrebách na popredné miesto? Kde je možnosť jeho tvorivej aktivity (kreativity)? Kde je možnosť vyjadriť svoj názor, čo dnes považujeme za samozrejmosť? A tak by sme mohli rozhorčene pokračovať ďalej. Súčasný neveriaci človek považuje tieto otázky za legitímne a samozrejmé. Ako ich vníma veriaci?

Áno, tieto slová sa môžu zdať silné, pretože oberajú človeka o možnosť samostatne sa rozhodovať. Najmä veta „urobil všetko tak, ako mu Boh prikázal“ je pre dnešného človeka ťažko prijateľná. Kde je v tom ukryté povzbudenie?

Keď si prečítame celý príbeh, dočítame sa, že „Boh si spomenul na Noacha“. (1Moj 8,1) Z korábu „vyšiel Noach, s ním jeho synovia, jeho žena i jeho nevesty“. (8,18) Skončilo sa to tak, že Noach a celá jeho rodina boli zachránení. Rozhodujúcim faktorom nebola slepá poslušnosť vyvolaná strachom a násilím, ale dôvera v Božie rady.

Možno sa nám zdá, že poslušnosť a rešpektovanie Božích pokynov je prežitok. Dnes predsa žijeme v inej dobe a máme právo mať vlastný názor. Určite áno. Ak však túžime po Božom vedení, jeho požehnaní, pomoci a jeho kráľovstve, vrátane večného života, potom brať Boha vážne nie je prežitok, ale skôr odvážny počin vyplývajúci z dôvery a našej racionality. Noach nám dáva svojím postojom pozitívny príklad a je pre nás povzbudením, že takýto spôsob konania „funguje“.