Potom Hospodin, Boh, povedal: „Nie je dobré človekovi byť samému.“

1Moj 2,18

Osamelosť je jedným z najväčších problémov súčasnosti. Boh nás stvoril ako spoločenské bytosti. Pre človeka nie je dobré, aby bol sám. Preto nám Boh dáva ľudí, ktorí sú nám blízki. Či už ide o vzťah medzi rodičmi a deťmi, medzi partnermi v manželstve alebo medzi ostatnými príbuznými. Navzájom sa ovplyvňujeme a dopĺňame. Život v spoločenstve človeka napĺňa. Predstava žiť v samote ako na opustenom ostrove je desivá.

Preto ďakujme nášmu Stvoriteľovi za blízkych ľudí. Za tých, ktorí nás vedia povzbudiť a vypočuť, ktorí nás prijímajú a dávajú nám najavo, že sú s nami radi. Ďakujme za to, že niekam patríme. Je to dar, ktorý nám Boh dal. Boh stvoril mužovi ženu, Mojžišovi dal brata Árona, učeníkov vyslal po dvoch. Dáva nám aj spoločenstvo cirkvi.

Medzi nami sú aj takí, ktorí nemajú žiadnu pokrvnú rodinu. Ale majú bratov a sestry v Ježišovi Kristovi. Majú Božiu rodinu, pretože „kresťanstvo je náboženstvo spoločenstva“, ako povedal Billy Graham. John Wesley dodáva, že „Biblia nevie nič o sólovom kresťanstve“. Aj v Božej rodine sa navzájom dopĺňame, ovplyvňujeme, myslíme na seba a prijímame sa navzájom.

Ďakujeme Bohu za dar spoločenstva v akejkoľvek forme, pretože práve vďaka nemu je náš život plnší a kvalitnejší.