Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.

Ján 3,5.6

Nato, aby človek mohol žiť v súlade s Bohom, nestačí vonkajšia zmena. Mnohí ľudia sa snažia zmeniť alebo napraviť ten či onen zlozvyk v nádeji, že sa tak stanú kresťanmi, ale také úsilie býva márne. Zmena sa musí začať v srdci.

Slovné vyznanie viery a prijatie pravdy do srdca sú dve rozdielne skutočnosti. Teoretická znalosť pravdy nestačí. Môžeme ju síce poznať, ale v spôsobe nášho zmýšľania sa nič nezmenilo. Obrátenie a posvätenie sa musí stať v srdci.

Radosť z poslušnosti nikdy neokúsi ten, kto chce Božie prikázania zachovávať preto, že si to pokladá za povinnosť alebo že sa to od neho vyžaduje. To nie je skutočná poslušnosť. Ak niekto pokladá Božie požiadavky za bremeno, ktoré prekáža jeho ľudským sklonom, možno s istotou povedať, že nežije kresťanským životom. Pravá poslušnosť je vonkajším prejavom vnútorných zásad. Vyviera z lásky k spravodlivosti, z lásky k Božiemu zákonu. Podstatou všetkej spravodlivosti je vernosť nášmu Vykupiteľovi. Správne budeme konať preto, lebo je to správne. To sa totiž páči Bohu. (KP 67.68; COL 97.98)

Svätý Bože, všetko závisí od toho, aké je naše srdce. Prosím, očisti ho a zostaň v ňom.