Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obetu zmierenia za naše hriechy.

1Ján 4,10

Boh si za nástroje na uskutočnenie svojich zámerov vybral nedokonalé ľudské bytosti. Do hlinených nádob vložil poklad nedoziernej ceny. Skrze nich má jeho sláva zažiariť v tme hriechu. Láskyplnou službou majú slúžiť hriešnym a potrebným a viesť ich ku krížu. A vo všetkom svojom počínaní majú slávu, česť a chválu pripísať tomu, ktorý je nad všetkými a nad všetkým.

Pri uvažovaní o Kristovi sa pozvoľna dostávame na pobrežie bezmedznej lásky. Snažíme sa túto lásku vyrozprávať, ale jazyk na to nestačí. Keď sa zamýšľame nad jeho pozemským životom a obeťou za nás, nad jeho príhovornou službou v nebi a nad všetkým, čo pripravuje tým, ktorí ho milujú, môžeme len zvolať: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.“ V každom skutočnom učeníkovi horí táto láska ako posvätný oheň na oltári srdca. Na tejto zemi majú Božie deti odzrkadľovať túto lásku svojím nepoškvrneným životom. Takto budú hriešnici privedení ku krížu, aby na ňom uvideli Božieho Baránka. (SA 198.200; AA 330–334)

Láskavý Pane, naplň naše srdcia láskou, aby sme ju mohli šíriť všade tam, kde sa dnes ocitneme.