Pavol ostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, ktorí k nemu prichádzali. Hlásal Božie kráľovstvo a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi s úplnou odvahou a bez prekážok.

Sk 28,30.31

Pavol nenariekal nad minulosťou, no neobával sa ani budúcnosti. Počas väznenia nezabúdal ani na zbory, ktoré založil. Všemožne sa snažil pomôcť im aspoň listami, v ktorých ich varoval a praktickými radami usmerňoval.

V rímskom väzení napísal list veriacim vo Filipách a kresťanom v Kolosách.

Keď sa veriaci vo Filipách dopočuli, že Epafrodit ochorel, boli oňho veľmi ustarostení. Preto sa Pavol rozhodol, že ho pošle späť. Po Epafroditovi im poslal aj list, v ktorom im ďakoval za dary, ktoré mu poslali. Zo všetkých cirkevných zborov sa práve tento zbor najštedrejšie staral o Pavlove potreby. Možno preto mu boli Filipania zo všetkých, ktorých priviedol k obráteniu, najmilší. V liste poukázal na Krista ako vzor kresťanského života.

List veriacim v Kolosách je plný veľmi cenných poučení. Pavol v ňom vyvýšil Krista. Chcel tým ich pohľad upriamiť na Krista. Stále znova varoval veriacich pred falošnými učiteľmi. (SA 269.271.282–287.235; AA

448–481)

Pane, ďakujeme za Pavlove listy. Dodnes sú pre každého veriaceho zdrojom cenných rád a povzbudení.