Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má moc budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným.

Sk 20,32

V posledný večer Pavlovho pobytu v Troade sa bratia zišli „na lámanie chleba“. Zhromaždili sa „v hornej sieni“ (Sk 20,7.8) na druhom poschodí. Tam apoštol v horlivosti svojej lásky kázal až do polnoci. V jednom z otvorených okien sedel mladík menom Eutychus. V tejto nebezpečnej polohe zaspal a spadol na dvor. Okamžite nastal rozruch a zmätok. Keď mladíka zodvihli, zistili že je mŕtvy. Mnohí pribehli k nemu s plačom a nárekom. Pavol prešiel pomedzi vyľakaných prítomných, mladíka objal a vrúcne sa pomodlil, aby Boh mŕtvemu vrátil život. Jeho prosba bola vypočutá.

Cestou sa Pavol dozvedel, že v Miléte má možnosť stretnúť sa s vedúcimi efezského zboru. Hneď preto poslal odkaz a žiadal ich, aby prišli do Milétu. Pri pohľade do budúcnosti sa Pavol chvel o osud tohto zboru; videl totiž, aké útoky vonkajších i vnútorných nepriateľov bude musieť zbor v Efeze znášať. S celou vážnosťou a opravdivosťou vyzýval svojich bratov, aby bdelo strážili posvätný poklad viery. (SA 235.237; AA 390–395)

Všemohúci Bože, chcem kŕmiť svoju vieru, aby moje pochybnosti zomreli hladom.