Iste sa, bratia, pamätáte na našu námahu a našu lopotu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium.
1Tes 2,9
Židia v telesnej práci nevideli nič ponižujúce. Nezáujem rodičov o výchovu detí k telesnej práci sa pokladal za hriech. Každý chlapec, bez ohľadu na to, či mal rodičov bohatých alebo chudobných, musel sa vyučiť nejakému remeslu. Podľa tohto zvyku sa aj Pavol v mladosti vyučil stanárskemu remeslu.
Počas svojho trojročného pôsobenia v efezskej oblasti sa Pavol živil svojím remeslom. Takto strávený čas nepokladal za stratený. Pri svojom remesle sa stýkal s ľuďmi, s ktorými by sa inak nestretol. Pavol učil, že Boha treba uctievať aj každodennou prácou. O svoj zárobok sa delil s Lukášom a pomáhal aj Timotejovi. Občas musel aj hladovať, aby mohol zmierniť potreby druhých. Žil nesebeckým životom.
Keď Boží služobníci majú pocit, že v Kristovom diele musia znášať rôzne útrapy a nedostatok, mali by v duchu navštíviť Pavlovo pracovisko. Nech si predstavia, ako tento vyvolený Boží muž strihá plátno, aby si zarobil na chlieb. Práca je požehnaním, nie kliatbou. Záhaľka ničí zbožnosť a zarmucuje Božieho Ducha. (SA 208.211; AA 346–352)
Pane, chcem Ťa dnes uctievať a chváliť aj svojou prácou.





























