V druhom roku v druhom mesiaci dvadsiateho dňa sa zdvihol oblak sponad príbytku svedectva. Vtedy Izraeliti odišli zo Sinajskej púšte a pokračovali v ceste… Tak sa prvýkrát pohli na Hospodinov pokyn, ktorý dostali prostredníctvom Mojžiša.

4Moj 10,11.13

Stavba svätostánku bola dokončená začiatkom druhého roka po ich odchode z Egypta. Potom boli vysvätení kňazi, slávila sa Veľká noc a bol spočítaný ľud. Dokončili sa nutné opatrenia týkajúce sa občianského i náboženského života. Kvôli tomu sa Izraelci zdržali pri Sinaji ešte takmer rok.

V izraelskom tábore mal vládnuť presný poriadok. Uprostred tábora bol svätostánok, príbytok neviditeľného Kráľa. Okolo svätostánku bývali kňazi a leviti. Pred ďalším úsekom cesty ho museli rozobrať, a keď sa znova utáborili, museli ho znova postaviť. Za nimi sídlili všetky ostatné kmene.

Jednotlivé kmene mali presne vymedzené miesto. Každý z nich pochodoval za vlastnou zástavou a pri nej aj táboril. Celou cestou viedol Izraelcov sám Boh. Kde sa oblačný stĺp znížil, tam sa mali utáboriť. Keď sa oblak vzniesol, mohli pokračovať v ceste.

Boh je Bohom poriadku. Poriadok, ktorý sa prejavuje v dokonalosti a v usporiadaní všetkého Božieho stvorenia, sa prejavoval aj v systéme izraelskej vlády. Zvrchovaným vládcom v Izraeli bol Boh. Viditeľným vodcom Izraela bol Mojžiš, ktorého Boh ustanovil, aby jeho menom uplatňoval zákony. (PP 276.277; PP 374–376)

Veľký Bože, buď zvrchovaným Pánom nášho života a veď nás tak, ako si viedol Izraelcov.