Každý, kto bol ochotný a koho pobádala myseľ, prišiel s obetou pozdvihovania pre Hospodina na zhotovenie stanu stretávania, na všetku jeho službu a na posvätné rúcha. Prichádzali muži i ženy s ochotným srdcom…

2Moj 35,21.22

Základným predpokladom pri výstavbe svätostánku bola oddanosť Bohu a ochota obetovať. Bolo treba obstarať množstvo najdrahšieho a najvzácnejšieho materiálu.

Svätostánok, a neskôr aj chrám, boli postavené z dobrovoľných darov. Od nikoho nebolo treba nič vymáhať. Darov sa zozbieralo toľko, že Mojžiš musel oznámiť, že ďalšie obete už nie sú potrebné.

Príspevky, ktoré sa od Hebrejcov vyžadovali na náboženské a dobročinné účely, tvorili celú štvrtinu ich príjmu. Dalo by sa predpokladať, že kvôli tak vysokej dani z príjmu obyvateľstvo schudobnie. Opak bol pravdou. Dodržiavanie týchto príkazov bolo jednou z príčin ich blahobytu.

Hospodinovi boli venované aj prvé zrelé plody zo všetkých zemských plodín, prvá vlna z ostrihaných oviec, prvé zrno z vymlátenej pšenice. Bohu patril prvý olej, prvé víno i prvorodené zvieratá. Za prvorodeného syna sa odovzdávala cena vykúpenia. Prvé plody sa predkladali Hospodinovi a potom sa venovali kňazom.

Reptanie Izraelcov i Božie súdy ako trest za ich hriechy sú výstražným záznamom pre ďalšie pokolenia. Príkladom hodným nasledovania je však ich oddanosť, horlivosť a štedrosť. (PP 252.393.394.253; PP 343–347.522–527)

Pane, pomôž nám byť štedrými a ochotne sa podeliť o to, čo dostávame od Teba.