A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi… Porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám!“

Luk 24,33–36

Dvere miestnosti boli dôkladne zatvorené. Obaja pútnici sú ešte zadychčaní z cesty. Zaklopú na dvere. Keď sa ohlásia po mene, dvere sa opatrne otvárajú a oni vstupujú spolu s Neviditeľným. Dvere sa potom opäť zamknú. Rozprávajú, ako sa im cestou do Emauz Ježiš predivne zjavil. Len čo dohovoria, zrazu medzi nimi stál niekto ďalší. Všetky oči sa upierajú na cudzinca. Nebolo počuť zaklopanie ani zvuk krokov. Všetci učeníci sú udivení, lebo nevedia, čo to znamená. Potom počujú hlas, známy hlas svojho Majstra. Jasne a zreteľne počujú jeho slová:

„Pokoj vám!“

Pri Ježišovom narodení anjel zvestoval pokoj na zemi ľuďom dobrej vôle. Teraz, keď sa Spasiteľ zjavil učeníkom prvýkrát po svojom vzkriesení, pozdravil ich slovami: „Pokoj vám!“ Ježiš je vždy pripravený udeliť pokoj ľuďom, ktorých zmietajú pochybnosti a strach. Čaká, že mu otvoríme dvere srdca a povieme: „Zostaň s nami.“ On hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zj 3,20) (TV 560; DA 802–804)

Pane Ježišu, zostaň s nami. Prosím.