Keď Herodes videl Ježiša, veľmi sa zaradoval. Veď už dávno ho chcel vidieť, pretože o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. Doliehal naňho mnohými otázkami, ale on mu nič neodpovedal.

Luk 23,8.9

K Herodesovi sprevádzala Krista veľká skupina kňazov a starších. Bol to ten Herodes, ktorý si poškvrnil ruky krvou Jána Krstiteľa. Keď Herodes prvýkrát počul o Ježišovi, zdesil sa a povedal: „To je Ján, ktorého som ja dal sťať, vstal z mŕtvych.“ No aj tak si prial vidieť Ježiša. Teraz sa naskytla príležitosť zachrániť život tohto proroka a kráľ dúfal, že navždy vymaže zo spomienok ten strašný pohľad, keď mu na miske priniesli krvavú hlavu.

Herodes upokojil dav. Keď hľadel do pokojnej tváre Vykupiteľa sveta, čítal v nej múdrosť a čistotu. Tak ako Pilát, aj Herodes bol presvedčený, že Kristus bol obžalovaný zo zlomyseľnosti a nenávisti.

Herodes položil Kristovi viac otázok, ale Spasiteľ mlčal. Kristovo mlčanie bolo najprísnejším súdom, aký Herodesa stihol. Herodes zavrhol pravdu, ktorú zvestoval najväčší z prorokov a nemal už počuť nijaké iné posolstvo. Majestát neba už pre neho nemal slovo. Herodes so svojimi vojakmi ho nakoniec zneuctil, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do lesklých šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. (TV 510.511; DA 728–730)

Veľký Bože, nechceme zájsť tak ďaleko ako Herodes. Zmiluj sa, prosím, nad nami a pomôž nám.