Ja, Pavol, starec a teraz i väzeň pre Ježiša Krista ťa prosím za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v putách. Poslal som ti ho naspäť, je mi drahý ako moje srdce.

Filem 1,9–12

Medzi tými, čo sa pod vplyvom Pavlovho pôsobenia v Ríme rozhodli zasvätiť svoje srdce Bohu, bol aj Onezimus, pohanský otrok, ktorý poškodil svojho pána Filemona a potom ušiel do Ríma.

Pavol si obľúbil Onezima pre jeho zbožnosť a úprimnosť. Poradil mu, aby sa vrátil k Filemonovi a poprosil o odpustenie. Pavol sľúbil, že škodu, ktorú Onezimus Filemonovi spôsobil, sám nahradí. Pre tohto otroka to bola ťažká skúška vydať sa do rúk pána, ktorého poškodil, no ako obrátený kresťan nevyhýbal sa svojej povinnosti.

Pavol odovzdal Onezimovi list pre Filemona, v ktorom sa láskavo prihováral za kajúcneho otroka. Prosil Filemona, aby Onezima prijal ako vlastné dieťa a prejavil mu takú lásku, aby sa rozhodol zostať u svojho bývalého pána. Súčasne vyjadril aj prianie môcť si ponechať Onezima, pretože mu vo väzení slúžil tak, ako by mu bol slúžil Filemon. No túto službu by mohol prijať len vtedy, keby Filemon dobrovoľne prepustil svojho otroka na slobodu.

Kresťanstvo spája mocným putom pána s otrokom, kráľa s jeho poddaným, evanjelistu s hriešnikom, ktorého Kristus vyslobodil z hriechu. Všetkých očistila tá istá krv, oživil ten istý Duch a v Ježišovi Kristovi sú jedno. (SA 273–275; AA 455–460)

Veľký Bože, Tvoja láska prekonáva všetky bariéry a prekážky. Nech sa dnes stane aj našou silou.