Keď ho odvádzali, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Ježišom.

Luk 23,26

Zástup, ktorý sprevádzal Spasiteľa na Golgotu, videl jeho unavené a vrávoravé kroky, ale nikto z prítomných neprejavil súcit. Keď už preťažký kríž nemohol niesť, posmievali sa mu a tupili ho. Znova mu ho položili na chrbát a on opäť od vysilenia padol. Ježišovi nepriatelia videli, že toto bremeno už ďalej neunesie. Hľadali teda niekoho, kto by tento potupný náklad odniesol. Židia sa k tomu nemohli prepožičať; takto poškvrnení by totiž nemohli sláviť veľkonočné sviatky. Ani v zástupe sa nenašiel nikto, kto by kríž odniesol.

Práve stretli vidiečana, Šimona z Cyrény. Šimon počul urážky, surové nadávky a posmešné volanie: „Ustúpte z cesty kráľovi Židov!“ Keď v údive nad týmto výjavom prejavil súcit, chytili ho a položili naňho kríž. Šimon už počul o Ježišovi. Jeho synovia uverili v Spasiteľa, ale on sám nebol jeho učeníkom. Pre Šimona bolo toto bremeno kríža požehnaním a zostal tejto okolnosti navždy vďačný. Pod dojmom týchto udalostí sa rozhodol niesť Kristov kríž dobrovoľne a vždy ochotne znášal jeho bremeno. (TV 520.521; DA 742.743)

Mocný Bože, niekedy sa silou-mocou bránime niesť kríž a neuvedomujeme si, že to môže byť pre nás veľkým požehnaním.