A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naamán zo Sýrie.

Luk 4,27

Malomocný Naamán sa od svojej otrokyne dozvedel, že v Samárii žije prorok, ktorý ho môže zbaviť malomocenstva. Naamán zrejme očakával od proroka Elízea nejaký zvláštny prejav z neba. Na výzvu, aby sa umyl v Jordáne, odišiel urazený a nahnevaný. Bola to Naamánova urazená pýcha, ktorá mu nedovolila poslúchnuť Elízeovu radu. Rieky, o ktorých sa sýrsky vojvodca zmienil, tiekli prostredím krásnych hájov a na ich brehoch sa schádzali ľudia a uctievali svoje modly. Ponoriť sa do jednej z týchto riek by pre Naamána nebolo nijakým ponížením. Vojvodcu však mohlo uzdraviť len presné splnenie prorokových pokynov. Žiaduci výsledok môže priniesť len poslušnosť.

Služobníci prehovárali Naamána, aby Elízeovu radu splnil. Vo chvíli, keď sa Naamánova pýcha vzbúrila, šlo o skúšku jeho viery. Nakoniec však jeho viera zvíťazila. Hrdý Sýrčan potlačil svoju pýchu a pred zjavenou Božou vôľou sa sklonil. Sedemkrát sa ponoril v Jordáne „a jeho telo bolo ako predtým – ako telo malého chlapca“. (2Kráľ 5,14) Uzdravený a obrátený Naamán sa vrátil domov. Na jeho obdivuhodnú vieru poukázal o stáročia neskôr Spasiteľ ako na príklad a poučenie pre všetkých, čo chcú slúžiť Bohu. (PK 133.135; PK 246–253 )

Milostivý Pane, nie je jednoduché pokoriť sa. Ani poslúchať. Preto prosíme o Tvoju pomoc a milosť.