Samuel dorastal, Hospodin bol s ním a žiadne z jeho slov nezostalo bez úžitku. Celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu si uvedomil, že Samuel bol ustanovený za Hospodinovho proroka.

1Sam 3,19.20

Samuel si svojou prívetivosťou získal náklonnosť starnúceho kňaza Eliho. Bolo zvláštne, že medzi najvyšším sudcom národa a dieťaťom vznikol taký úprimný vzťah.

Napriek svojej mladosti vykonával v svätostánku úkony zodpovedajúce jeho schopnostiam. Vykonával ich ochotne a ako najlepšie vedel. Svoju prácu pokladal za Božie dielo. Keby rodičia viedli deti k tomu, aby svoje každodenné drobné povinnosti prijímali ako úlohu od Boha, o čo radostnejšia a vznešenejšia by im pripadala ich práca. Ak človek každú svoju povinnosť chápe ako službu Bohu, potom sa aj tá najobyčajnejšia činnosť stáva potešením.

Od čias Józuu nikto nespravoval národ tak rozvážne a úspešne ako Samuel. Hospodin mu zveril trojaký úrad: bol sudcom, kňazom i prorokom. Navštevoval mestá a dediny v celej krajine a snažil sa priviesť Izraelcov k Bohu. Pracoval neúnavne a nezištne horlivo pre blaho svojho ľudu a národ sa pod jeho múdrym vedením mal veľmi dobre.

Od detstva bol spojený s Božím dielom a po celý svoj dlhý život mal na zreteli jediný cieľ – Božiu slávu a vrcholné blaho Izraela. (PP 432.433.456.465; PP 572–615)

Pane Bože, pomôž nám plniť naše každodenné povinnosti s vedomím, že je to služba Tebe.