Ty si jediný, Hospodin, ty si stvoril nebesia, nebesia nebies a všetky ich zástupy, zem a všetko, čo je na nej, moria i všetko, čo je v nich. Ty všetkému dávaš život a nebeské zástupy sa ti klaňajú.

neh 9,6

Prírodné javy svedčia ľuďom o Stvoriteľovej láske. Boh je s nami spojený nespočetnými znameniami na nebi i na zemi.

Tento svet nie je len bolesť a bieda. „Boh je láska,“ to je napísané na každom otvárajúcom sa púčku, na okvetných lístkoch každého kvetu, na každom steble trávy. Napriek kliatbe hriechu, v dôsledku ktorého zem vydáva tŕnie a bodľačie, rozkvitnuté kvety predsa len zatieňujú bodľač a ruže vyniknú aj napriek tŕňom. V prírode všetko svedčí o láskyplnej starostlivosti nášho Boha a o jeho túžbe urobiť nás šťastnými. Boh svojimi príkazmi a zákazmi nechce zvýrazniť len svoju moc; vo všetkom, čo koná, sleduje blaho svojich detí. Nežiada od nich, aby sa vzdali čohokoľvek, čo im je prospešné. (PP 452–453; PP 596–600)

Božia veľkosť je pre nás nepochopiteľná, no svojím Duchom je prítomný všade. Dôverne pozná diela svojich rúk a má o ne osobný záujem. (VYCH 114; Ed 132)

Veľký Bože, náš Stvoriteľ, ďakujeme, že nás miluješ a záleží Ti na tom, aby sme boli šťastní.