Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky a nech sa obráti k Hospodinovi, aby sa zmiloval nad ním, k nášmu Bohu, lebo on hojne odpúšťa.

Iz 55,7

Tieto Božie slová nás ubezpečujú o ochote nebeského Otca prijať kajúcneho hriešnika. Rozhodol si sa ísť vlastnou cestou? Vzdialil si sa od Boha? Očakával si príjemnú chuť plodov svojho prestúpenia, a ona ti v ústach zhorkla? Premárnil si svoje príležitosti, stroskotali tvoje životné plány, prišiel si o nádej a teraz si sklamaný a osamelý?

Vstaň a choď k svojmu Otcovi, vyjde ti v ústrety a uvíta ťa, keď budeš ešte ďaleko od domova. Keď sa v pokání priblížiš k nemu o jediný krok, on príde k tebe a zahrnie ťa svojou nekonečnou láskou. Jeho pozornosti neunikne ani tá najskromnejšia modlitba a vie o každej v ústraní preliatej slze. Boží Duch odpovie aj na najskrytejšiu túžbu človeka po Bohu a vyjde mu v ústrety. Kristova milosť vychádza naproti skôr, než srdce prejaví túžbu a vysloví prosbu.

Neposlúchaj nepriateľa, ktorý ti našepkáva, aby si nešiel ku Kristovi, kým sa nepolepšíš a kým nebudeš dosť dobrý, aby si mohol ísť k Bohu. Ak budeš na to čakať, nikdy neprídeš k Spasiteľovi. (KP 158.159; COL 204.205)

Drahý Spasiteľ, ďakujeme, že nám preukazuješ svoju nekonečnú lásku.