Ako sa otec zmilúva nad synmi, tak sa Hospodin zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Ž 103,13

Satanom oklamaní ľudia pokladajú Boha za tvrdého a panovačného despotu. Nazdávajú sa, že ich sleduje, len aby ich mohol obviniť a odsúdiť. Myslia si, že hriešnika nechce prijať, kým má dôvod to niečím ospravedlniť. Boží zákon pokladajú za obmedzovanie ľudského šťastia, za ťažké jarmo, ktorého sa treba zbaviť. Komu však Kristova láska otvorila oči, poznáva súcitného Boha. Už sa mu nejaví ako neúprosný, despotický vládca, ale ako otec, ktorý chce objať svojho kajúcneho syna. Hriešnik potom so žalmistom vyzná: „Ako sa otec zmilováva nad synmi, tak sa Hospodin zmilováva nad tými, čo sa ho boja.“ (Ž 103,13)

V podobenstve o stratenom synovi nikto nevyčíta a nepripomína márnotratnému synovi jeho predošlý hriešny život. Syn si uvedomuje, že jeho minulosť je odpustená, zabudnutá a navždy vymazaná. Boh teda hovorí hriešnikovi: „Zotriem tvoje priestupky sťa oblak a tvoje hriechy ako mračno.“ „Odpustím im ich viny a na ich hriech si už nespomeniem.“ (Iz 44,22; Jer 31,34) Tieto Božie slová nás ubezpečujú o ochote nebeského Otca prijať kajúcneho hriešnika. (KP 158; COL 204)

Milostivý Otec, ďakujeme, že sa nad nami zmilúvaš a odpúšťaš nám.