Povedz svojmu bratovi Áronovi, nech nevstupuje hocikedy do svätyne za oponu pred vrchnák, ktorý je na arche, aby nezomrel, lebo v oblaku nad vrchnákom sa budem zjavovať.

3Moj 16,2

Vo svätyni na púšti a v chráme, symboloch Božieho prebývania medzi ľuďmi, bolo jedno oddelenie zasvätené Božej prítomnosti. Žiadna ľudská ruka, okrem jedinej, sa nesmela dotknúť opony, do ktorej bola vtkaná podoba cherubínov. Nadvihnúť ju a vstúpiť bez príkazu do svätého tajomstva svätyne svätých znamenalo smrť. Nad zľutovnicou prebývala sláva Svätého, na ktorú nemôže smrteľník hľadieť tak, aby to prežil.

Jeden deň v roku, ktorý bol určený na službu vo svätyni svätých, vstúpil veľkňaz s bázňou do Božej prítomnosti. Dym kadidla zakrýval pritom slávu pred jeho zrakom. V chrámových nádvoriach sa všetko utíšilo. Ani jeden kňaz nevykonával službu pri oltári. Zástupy veriacich sa sklonili v tichej úcte a prosili o Božiu milosť.

Človek sám nemôže nájsť Boha. Nikto nesmie opovážlivo poodhrnúť závoj, ktorý zakrýva Božiu slávu. To, že jeho moc je skrytá, je dôkazom jeho milosti. Odhrnúť závoj, ktorý zakrýva Božiu prítomnosť, znamená smrť. Myseľ žiadneho smrteľníka nemôže preniknúť do tajomstva, kde prebýva a pôsobí Všemohúci. Pochopiť môžeme len to, čo nám on sám pokladá za vhodné odhaliť. Rozum musí uznať vyššiu autoritu. Srdce i rozum sa musia skloniť pred veľkým JA SOM. (CZ 312.313; MH 437.438)

Svätý Bože, aj my prichádzame s bázňou do Tvojej prítomnosti a prosíme o milosť a zľutovanie.