V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne.

Iz 6,1

Mladý prorok Izaiáš bol povolaný nato, aby ľud varoval a napomínal. Svojím odpadnutím a odbojom ľud na seba privolával Božie súdy. Izaiáš sa chvel pri pomyslení na tuposť a neveru ľudu. Vedel, že narazí na tvrdošijný odpor. Takéto myšlienky trápili jeho myseľ, keď stál pod klenbou svätého chrámu. Zrazu však akoby sa roztvorili dvere a vnútorná opona chrámu sa odhrnula alebo zodvihla, takže prorok smel dovidieť až do svätyne svätých, kam jeho nohy vstúpiť nesmeli. Videl Hospodina sedieť na vysokom a vznešenom tróne a jeho rúcho napĺňalo chrám. Na každej strane trónu sa na dvoch krídlach vznášali serafíni, dvoma si zakrývali tvár a dvoma nohy. Títo služobní anjeli slávnostne volali: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“ Zdalo sa, že tento zvuk otriasal stĺpy i cédrovú bránu a celý príbytok bol plný ich chválospevu.

O veľkosti nášho Boha sa učme z toho, čo on sám zjavil prostredníctvom Ducha Svätého svojim prorokom. Nikdy predtým si Izaiáš tak majestátne nepredstavoval slávu Hospodina a jeho dokonalú svätosť. (PS II. 249; 5T 749)

Svätý Bože, chceme Ťa chváliť s anjelmi: „Svätý, svätý, svätý si Hospodin zástupov. Celá zem je plná Tvojej slávy.“