Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.

1Pet 5,7

Pri uvažovaní o Izraelcoch sa mnohí divia nad ich nedostatkom viery a nad ich reptaním. Nazdávajú sa totiž, že sami by nevedeli byť takí nevďační. Len čo sa však ich viera ocitne v sebamenšej skúške, neprejavia o nič viac dôvery a trpezlivosti ako vtedajší Izraelci. V tiesni repcú, že Boh ich skúša. Hoci v prítomnosti majú všetko, čo potrebujú, mnohí mu nevedia zveriť svoju budúcnosť a stále sa len obávajú, aby neschudobneli a aby ich deti nemuseli trpieť biedu. Mnohí žijú v stálom očakávaní toho najhoršieho a svoje ťažkosti zveličujú natoľko, že pre ne nevidia premnohé požehnania, za ktoré by mali byť vďační. Životné prekážky by ich predsa mali viesť k Bohu ako jedinému zdroju sily a pomoci. Namiesto toho ich však znepokojujú, znechucujú a odvádzajú od neho.

Trpiacim a strápeným Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie.“ (Mat 11,28) U Boha nájdeme odpočinok a pokoj. Namiesto reptania a bedákania by sme mali celým srdcom volať: „Dobroreč, moja duša, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne z jeho dobrodení.“ (Ž 103,2) (PP 213; PP 293.294)

Moja duša, dobroreč Hospodinovi a nezabudni na žiadne z jeho dobrodení.