Ó, Pane, veľký a mocný Bože… zhrešili sme a bezbožne konali zlo. Vzopreli sme sa a odklonili sme sa od tvojich prikázaní a príkazov.

Dan 9,4.5

Ľudia, v ktorých sa uskutočňuje biblické posvätenie, prejavujú pokoru. Ako kedysi Mojžiš si uvedomujú nedostihnuteľnosť Božej svätosti a vlastnú nehodnosť.

Príkladom pravého posvätenia je prorok Daniel. Z Božieho pohľadu to bol „milovaný muž“. Napriek tomu nikdy o sebe netvrdil, že je čistý a svätý.

Keď Jób počul z víchrice Boží hlas, zvolal: „Preto odvolávam a kajám sa v prachu a v popole.“ Keď Izaiáš zahliadol Božiu slávu a počul volanie cheruba, zvolal:

„Beda mi, som stratený.“ Keď bol apoštol Pavol vytrhnutý do tretieho neba, kde počul to, čo nikto z ľudí nemôže vysloviť, povedal, že sa cíti ako „najmenší zo všetkých svätých“. Milovaný Ján, ktorý sa kedysi opieral o Ježišovu hruď, padol ako mŕtvy k nohám Syna človeka, keď uvidel jeho slávu.

Tí, čo chodia v tieni golgotského kríža, sa nepovyšujú ani nevychvaľujú, že nad hriechom zvíťazili. Ľudia, ktorí žijú v blízkosti Pána Ježiša, najlepšie vedia, aký je človek krehký a hriešny. Ich jedinou nádejou sú zásluhy ukrižovaného a vzkrieseného Spasiteľa. (VSV 339; GC 470)

Láskavý Pane, chceme žiť v Tvojej blízkosti.