Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pre neho som všetko ostatné stratil a pokladám to za odpad, aby som získal Krista.

Fil 3,8

Keď kresťania viac milujú Ježiša než svet, radi o ňom hovoria ako o svojom najmilšom priateľovi, ktorého nadovšetko milujú. On im pomohol, keď si uvedomili, že sú stratení. Keď ich tiesnili vlastné hriechy a boli unavení, obrátili sa k nemu, on ich zbavil bremena vín a prestúpení, starostí a utrpenia a ich náklonnostiam dal nový smer. To, čo kedysi milovali, teraz nenávidia, a čo nenávideli, teraz milujú.

Ježiš však žiada všetko. Ak vyhovieme jeho požiadavkám a všetkého sa vzdáme, potom – nikdy nie skôr – nás objíme svojím láskyplným ramenom. Čo mu však dáme, ak sa rozhodneme dať mu všetko? Hriechmi zaťažené srdce, aby ho mohol očistiť svojím milosrdenstvom a aby ho svojou čistou láskou zbavil večnej smrti.

Čo dal Kristus za nás? Keď sa nazdávate, že Kristova požiadavka vzdať sa všetkého je príliš tvrdá, potom choďte na Golgotu a tam plačte nad takýmto zmýšľaním. Pozorujte ruky a nohy svojho Spasiteľa, prebodnuté hrubými klincami. Tí, čo cítia podnety Božej lásky, sa nepýtajú, koľko majú obetovať. Nehľadajú tú najnižšiu mieru. Úprimne túžia vzdať sa všetkého a horlivo prinášajú obeť primeranú tej, za ktorou idú. (PS I. 36.37; 1T 154–164)

Pane Ježišu, ďakujeme, že si ochotný prijať nás vždy, keď sa rozhodneme prísť k Tebe.