Kráľ desiatich severných kmeňov po Šalamúnovej smrti. Vládol v rokoch 930 až 909 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Kráľov 11,26–14,20

Často sme svedkami toho, že keď sa ľudia dostanú do vážnych problémov, tak tí, čo sa stali kresťanmi, sa tajne vracajú k praktikám, ktoré poznali a robili pred svojím obrátením. Je tragické, že v takýchto situáciách ľudia robia veci, ktoré sú v úplnom protiklade s kresťanskou vierou a s tým, čo učí Biblia.

Kráľa Jarobeáma k tomu viedli aj iné dôvody. Poznal pravého Boha. Stal sa kráľom severných kmeňov (po Šalamúnovej smrti) a z politických dôvodov sa rozhodol zaviesť nový druh uctievania. Nechcel, aby ľudia z jeho kráľovstva chodili uctievať Boha do Jeruzalema, pretože by to znamenalo udržiavať silné väzby s judským kráľovstvom. Jarobeám preto prikázal postaviť dve nové svätyne, v ktorých postavil nové oltáre a dve zlaté teľatá. Tu mali odteraz jeho poddaní chodiť klaňať sa. „Toto opatrenie zvádzalo na hriech.“ (1Krľ 12,30)

Proroci sa márne snažili presvedčiť Jarobeáma o jeho omyle. Kráľ trval na svojej stratégii. Ale keď v jeho rodine nastala kríza, spanikáril a obrátil sa na proroka Achiju (Achiáša). Neodvážil sa to urobiť otvorene, preto poslal svoju manželku v prestrojení. Keby bol Jarobeám zostal blízko pri Bohu, jeho kráľovská kariéra i osobný život by sa vyvíjali úplne inak. Jarobeám je pre nás smutným príkladom toho, čo sa stane, keď sa odvrátime od pravého Boha.

Pane, pomôž mi, aby som sa z Jarobeámovho príkladu poučil a pamätal, že v bezpečí som jedine vtedy, keď zostanem v Tvojej blízkosti.