Jeden z „priateľov“, ktorí navštívili Jóba, keď ho postihlo nešťastie. Jóbov príbeh sa odohráva v období patriarchov.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Jób 2,11–13 a kapitoly 4, 5, 15 a 22

Elifaz je jedným z Jóbových priateľov, ktorí k nemu prišli z veľkej vzdialenosti. Prvý z nich, Elifaz z Témanu, je pravdepodobne Edomita. Nemáme žiadnu správu o tom, ako sa Jób a Elifaz stali priateľmi. Keď sa Elifaz dozvedel o veľkom nešťastí, ktoré Jóba postihlo, spolu s ďalšími dvoma „priateľmi“ sa rozhodli navštíviť ho. Celý týždeň mlčky sedeli tvárou v tvár Jóbovmu utrpeniu. Potom Elifaz ako prvý preruší mlčanie. V troch rozpravách sa snaží vysvetliť, „prečo“ Jóba postihlo také utrpenie. Odvoláva sa pritom na zvláštny zážitok, ktorý mal a ktorý mu objasnil, čo je hlavnou príčinou Jóbovho nešťastia. (Jób 4,12–21) Čím viac rozpráva, tým sú jeho argumenty ostrejšie. Vo svojich úvahách je veľmi dogmatický. Cíti, že má právo povedať svoj názor, veď mu to Boh zjavil! Hovorí: Keď nás postihne akákoľvek tragédia, je to priamy dôsledok toho, čo sme robili zle.

Elifaz nie je prvý človek, ktorý takto uvažoval (a uvažuje). Je pravda, že medzi hriechom a utrpením, ktoré človek musí znášať, je určitý súvis. Nie je to však taká priama súvislosť, ako tvrdí Elifaz. V jeho prístupe je ešte jeden problém. Keď ľudí zasiahne bolesť a utrpenie, nepotrebujú počúvať dogmatické teórie. Potrebujú cítiť lásku a útechu. V tejto oblasti však Elifaz nemá čo ponúknuť.

Pane, ďakujem Ti, že si veľký Tešiteľ. Nauč ma, ako ľudí v núdzi potešovať, nie ich súdiť.