Kňaz a sudca vo svätyni v Síle. Žil okolo roku 1050 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Samuelova 1–4; 1. Kráľov 2,27

Eli je jednou z najtragickejších postáv Biblie. Platí to najmä vzhľadom na to, ako sa skončil jeho život. V 1. Samuelovej 4,12–18 čítame, že sedí na stolci na kraji cesty neďaleko mestskej brány a nedočkavo čaká na správy o boji medzi Filištíncami a Izraelom. Má už takmer sto rokov, je obézny a takmer slepý. Potom príde posol so zdrvujúcou správou: Archa zmluvy sa do Síla nevráti, pretože ju Filištínci vzali ako korisť. Ale to nie je všetko. Jeho dvaja synovia, Chofni a Pinchás, zahynuli na bojisku. Premožený emóciami Eli padá na zem a zlomí si šiju.

Eli bol pravdepodobne v mnohých ohľadoch dobrý človek. Mal však jeden obrovský problém. Jeho synovia boli čoraz skazenejší. Pri ich opise Biblia otvorene hovorí: „Eliho synovia boli ničomníci.“ (1Sam 2,12) Situácia bola naozaj zlá a Eli nemal odvahu urobiť nejaké opatrenia. Nezabránil Chofnimu a Pinchásovi slúžiť vo svätyni. A tak to šlo od zlého k horšiemu.

Príbeh Eliho nás učí, že by sme nikdy nemali dovoliť, aby sa diali zlé veci. Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zlo zastavili. Ak tak neurobíme, môže sa spustiť reťaz udalostí, ktoré budú mať fatálne následky. Eli dostal niekoľko varovaní, ktoré neuposlúchol. Kiež nás Pán ochráni pred rovnakou chybou.

Nebeský Otče, pomôž mi, aby som urobil všetko, čo je v mojich silách a zastavil zlo, ktoré sa deje v mojej blízkosti.