Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Lukáš 24, 32–35

Mali dvaja smutní učeníci klapky na očiach, keď nepoznali toho, na ktorého tri roky hľadeli? Alebo mal „nepoznaný cudzinec z iného sveta“ inú identitu? Azda jedno i druhé. Je však zaujímavé, že domorodci hovoria o tragédii a smútku, a cudzinec sa tvári, akoby bolo všetko v „kostolnom poriadku“. Kto z nich má pravdu? Čo sa to vlastne v Jeruzaleme stalo? Domáci tvrdia, že prišli o všetky ilúzie, plány a vieru, kým cudzinec im vysvetľuje, že Boh to má všetko pod palcom. To len oni zdupkali „o tri minúty“ skôr, ako bolo vhodné. Aj neskôr v dome sa cudzinec mení na hostiteľa, a domáci sa menia na hostí. Ukrižovaný sa zmenil na Vzkrieseného, a žijúci nechali zomrieť svoje nádeje. V Ježišovom živote to nie je nezvyčajný jav. Prví budú poslední, ponížení budú povýšení, domáci sa stanú cudzincami a cudzinec sa bude všade cítiť ako doma. Zmŕtvychvstaním sa všetko otáča. Aj zúfalci sa nakoniec otočili na päte a vrátili, aby boli svedkami svojho obrátenia. Prežil si už podobné „otočenie“ a obrátenie vo svojom živote? Možno už dnes stretneš niekoho, kto ti otvorí oči, alebo ich otvoríš niekomu ty?
Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ (Ján 20,29)