Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja. Matúš 12,25

Často je trpezlivosť to, čo najviac potrebujú naše domovy. Zdá sa, že niekedy zaobchádzame s väčšou úctou a citlivosťou s cudzím človekom ako s tými, o ktorých tvrdíme, že ich najviac milujeme. Ak hosť rozleje mlieko po celom stole, rýchlo ho uistíme, že je to v poriadku: „Nič sa nestalo, nerob si s tým starosti.“ Ale keď člen rodiny urobí to isté, reakcia, a dokonca aj tón nášho hlasu sú zvyčajne úplne iné. Je to skôr ako: „Prečo si to urobila? Si strašná nešika! Alebo: „Koľkokrát ti budem opakovať, že do obývacej izby nemáš chodiť obutý?! Už mám toho dosť!“
Každý si želá, aby bol milovaný. My, ktorí si hovoríme kresťania, by sme mali mať k tým, ktorí sú nám najbližší, oveľa viac milosti a milosrdenstva! Hovoriť s nimi úctivým tónom, prejavovať úprimnú láskavosť a byť k sebe navzájom citliví. Viete si predstaviť, aká by bola láska v našich domovoch, keby sme sa k sebe správali tak ako k Ježišovi? To je predsa Božia láska v praxi! Pokúsme sa na to myslieť už dnes a napredovať v tom!
„Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!“ (Efezanom 5,1.2)