Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela.“ Ján 1,45–48

Keď čítam túto stať, premýšľam nad tým, ako mohlo krátke stretnutie Natanaela s Ježišom spôsobiť také „odvážne“ vyznanie viery. Veď pred okamihom nedôverčivo odpovedal Filipovi na jeho pozvanie: Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš…, otázkou: Môže byť z Nazareta niečo dobré?! Bolo to istotne skúmanie a štúdium Písma, ktorému Natanael venoval čas, aby poznal pravdu. Keď ku nemu Ježiš prehovoril, v hĺbke srdca pochopil, s kým sa stretol. Ježiš prehliadol všetko jeho počiatočné váhanie a neochotu vykročiť k nemu. Naopak, hovoril mu o tom, že má pre neho pripravené „väčšie veci“. Veľké veci má Ježiš pripravené aj pre mňa. Aby som sa s ním stretol, potrebujem si nájsť svoj „figovník“, kútik na modlitbu, obľúbené kreslo, miesto, kde sa viem stíšiť a stretnúť s Najvyšším. Miesto, kde môžem pozdvihnúť srdce k Pánovi, dovoliť, aby ma napĺňal svojou prítomnosťou a počúvať, ako mi v tichu hovorí: „Uvidíš veľké veci! Prichystal som ti miesto v nebi! Tešíš sa?“
A potom budeš môcť aj ty nájsť svojho „Natanaela“, ktorému povieš: „Našiel som… poď a presvedč sa.“
Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ (Ján 1,49–51)