…ale najväčšia je láska. 1. Korinťanom 13,13

Stará rozprávka hovorí o mladom vedychtivom kráľovi, ktorý si zavolal k sebe všetkých učencov svojej ríše a poveril ich osobitnou úlohou. Mali pre kráľa spísať všetky múdrosti sveta. Po štyridsaťročnom úsilí predložili kráľovi výsledok: tisíczväzkové dielo. Kráľ, ktorý medzitým zostarol a už mal šesťdesiat rokov, povedal: „Tisíc kníh už neprečítam. Skráťte to a obmedzte sa iba na to podstatné!“ Učenci pracovali ďalších desať rokov a dejiny ľudstva zhrnuli do sto zväzkov. Na to kráľ povedal: „Je to ešte veľa. Veď mám už sedemdesiat rokov! Napíšte iba to podstatné.“ A tak učencom nezostávalo nič iné, než sa znova pustiť do usilovnej práce. Zhrňovali, zovšeobecňovali, obmedzovali sa iba na to najdôležitejšie, až napokon dali dohromady jednu knihu. Ale v tom čase bol už kráľ na smrteľnej posteli. Chcel sa z práce svojich vedcov konečne dozvedieť aspoň to najzávažnejšie. Predstúpil teda vedúci skupiny mudrcov a zhrnul najpodstatnejšie z celej histórie ľudstva do jednej vety:
„Žili, trpeli a umierali. Čo však platí a zostáva, je láska.“
Žijem pravou múdrosťou života? …
Ježiš povedal: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď budete mať lásku jedni k druhým.“ (Ján 13,35)