Veď on dobre vie, kadiaľ chodím, keď ma preskúša, vyjdem ako zlato. Jób 23,10

Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy. 2. Korinťanom 4,17

Nebolo by úžasné, keby mal každý úplnú dôveru v Boha? Potrebujeme druh viery, akú Jób prejavoval v skúške a utrpení, ktorého pribúdalo a stále sa to zhoršovalo. Napriek tomu sa pevne držal viery v Boha a svojej lásky k nemu! Namiesto toho, aby ho obviňoval zo všetkých problémov, vyhlásil : „Pán dal a Pán vzal; nech je chválené meno Pánovo.“ (Jób 1,21) Wow! To je skutočná dôvera. Niekedy sú naše problémy priamym dôsledkom vlastných zlyhaní, kým inokedy trpíme pre zlyhania druhých. Nech už je dôvod akýkoľvek, naše bremená máme vložiť na Pána a veriť, že On vie, čo má robiť. My nevidíme koniec od začiatku, ale Boh vidí! Vie, koľko zvládneme a sľubuje, že nám nedá viac, ako unesieme. Keď sa stretávame s bolesťou a utrpením, myslíme si, že Boh nás opustil. Nie je to však pravda. Práve v zlých časoch je nám Boh najbližšie. Podobne ako čistenie zlata v ohni, tak nás pripravuje na večnosť s Ním – potrebujeme mu viac dôverovať! Veď aj rastliny najlepšie rastú v tme a oceľ sa kalí ohňom. Nezúfaj, ak Boh s tebou ešte nie je hotový.
„Taviaca nádoba je na striebro a pec na zlato, srdcia však skúša Hospodin.“ (Príslovia 17,3)
„… aby vám vaša vyskúšaná viera oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež preskúšava ohňom, bola na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“ (1. Petrov list 1,7)