Pavol… tesalonickej cirkvi…: Milosť vám a pokoj. Ďakujeme Bohu za vás všetkých vždy, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách…

1Tes 1,1.2

Vždy, keď sa modlíme, ďakujeme za vás Bohu…

Kol 1,3

Ďakujem svojmu Bohu, kedykoľvek si na vás spomínam…

Fil 1,3

Pavol oslovuje cirkevnú rodinu v Tesalonike. Ako apoštol sa nezaujíma len o neveriacich, ale aj o svoju duchovnú rodinu. (Pozri Sk 17,28.29) Nemá nejaké jedno obľúbené kresťanské spoločenstvo, ale má rovnaký vzťah ku všetkým – k veriacim v Tesalonike, Kolosách, Filipách aj v iných mestách. Je vďačný za všetkých svojich bratov a sestry v Kristovi. Dokonca píše, že za nich ďakuje vždy, keď si na nich spomenie.

Tesalonika bolo bohaté a významné mesto v dnešnom severnom Grécku. Nachádzalo sa na dôležitej obchodnej ceste, s čím súviselo veľa dobrých, aj zlých vecí. Kresťania v tomto meste mali vieroučné problémy, etické a morálne problémy, niektorí viedli záhaľčivý život, iní riešili problémy v rodinných vzťahoch. A predsa za nich Pavol ďakuje. Cíti vďačnosť za svojich spolubratov a spolusestry.

Dnes považujeme takmer všetko za samozrejmosť a málo ďakujeme. „Neďakujem manželke za jedlo, preto som sa predsa oženil. Neďakujem ani starým ľuďom, oni to nečakajú. Neďakujem deťom, to je predsa ich povinnosť. Tak prečo by som mal ďakovať za ľudí v zbore?“ No aj dnes je pre mňa spoločenstvo zboru darom od Boha, pretože sa necítim sám, mám podporu, cibrím si myšlienky, viem, že niekam patrím, som súčasťou Božej rodiny, mám oporu vo chvíli, keď to najviac potrebujem. Je to jednoducho moja blízka rodina. A to je určite niečo, za čo treba byť vďačný.

Ďakujeme ti, Pane, že si nám dal spoločenstvo cirkvi.

Najnovšie články

Odporúčame

  • Inšpiratívne zamyslenie z Biblie
  • Sobotná škola
  • Priamy prenos bohoslužieb
  • Spievajme Hospodinovi