Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša. Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.

Rim 15,5.13

Mnohí ľudia, a často aj my, sa pýtame, aký je Pán Boh. Určite to nie je nevhodná otázka. Pretože podľa toho, akého Boha si predstavujeme, takí sme aj my. Naša predstava Boha ovplyvňuje aj náš pohľad na druhých. Ak Boha vnímame ako despotického vládcu, niečo to s nami a v nás robí, nehovoriac o tom, že podľa toho posudzujeme aj ostatných. Ak Boha vnímame ako bezmocného starčeka, náš vzťah k nemu sa bude formovať podľa tejto predstavy. Často počujeme: „Prečo Boh nezasiahol? Prečo to dopustil? Prečo nám chce zasahovať do života? Prečo dal takéto nariadenia?“ Aj tieto otázky vyplývajú z predstavy, ktorú majú ich autori o Bohu.

Keď čítame Bibliu, nestretávame sa s tým, že by bol Boh spájaný s neslobodou, útlakom, panovačnosťou alebo inými negatívnymi vlastnosťami. V úvodnom verši Pavol hovorí o Bohu trpezlivosti, povzbudenia, útechy a nádeje; o Bohu, ktorý napĺňa radosťou a pokojom. Ak je Boh takýto, potom by sme aj my mali byť takí voči ostatným ľuďom v našom okolí.

Ďakujme Bohu, že má s nami trpezlivosť napriek všetkým našim previneniam, že je ochotný nás povzbudiť a potešiť, že nám prináša nádej, ktorá je dnes taká vzácna, a že nás chce naplniť radosťou a pokojom. Rovnako ďakujme za to, že aj nás učí byť takými a robí tak náš život šťastným.