Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí.

Mat 7,8

Zdá sa nám to až nepravdepodobné. Mohlo by to tak naozaj byť? Život nám ukazuje aj inú tvár. Nie každý, kto prosí, hľadá a klope – dostáva, nachádza a je mu otvorené. Koľko vlastných skúseností a koľko skúseností iných nepotvrdzujú tieto slová!

Musíme však čítať ďalej. „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia!“ (v. 11) Ježiš nešpecifikuje, čo presne Boh dáva, ale hovorí všeobecne, že Boh dáva dobré dary. A to je dôležité uvedomiť si. Dokážeme posúdiť, čo je dobré pre nás, pre naše okolie, pre prítomnosť alebo pre budúcnosť? Do týchto otázok zaznieva prirovnanie, ktoré Ježiš použil: „Ako vy dávate svojim deťom…, o to viac dáva váš nebeský Otec.“

Sme deťmi nášho nebeského Otca. Ako rodičia dokážu posúdiť, čo a kedy je dobré pre ich dieťa, tak to vie posúdiť aj Boh. Ako rodičia dokážu pre dobro dieťaťa s láskou odmietnuť niektoré jeho želania, tak aj náš nebeský Otec z lásky k nám odmietne splniť niektoré naše želania alebo aspoň posunúť čas ich splnenia. Isté však je, že nám vždy dáva dobré dary, hoci to tak v danej chvíli nevnímame.

Odpustenie, nádej, povzbudenie, dostatok starostlivosti o náš súčasný život… Skúsme si spočítať, čo všetko sme prijali a prijímame od nášho nebeského Otca. V jednej piesni sa spieva: „Sčítaj všetky dary, ktoré Pán ti dal, a v tvojom srdci musí zaznieť pieseň chvál.“ Pane, ďakujeme, že nám pomáhaš uvedomiť si to.