Nenáviďte zlo a milujte dobro a obnovte právo na súde. Azda sa zmiluje Hospodin, Boh zástupov, nad zvyškom Jozefa.

Am 5,15

Zvláštne slovo. „Azda.“ V Biblii predsa čítame, že „môj spravodlivý z viery bude žiť“. (Heb 10,38) „Kajajte sa a obráťte, aby boli zotrené vaše hriechy.“ (Sk 3,19) A zrazu čítame, „azda“ sa Hospodin zmiluje.

Musí sa Boh zmilovať, keď človek uverí, robí pokánie, miluje dobro a nenávidí zlo? Boh je svätý, jedinečný; ten, ktorý JE. Nepodlieha žiadnym tlakom, či už negatívnym alebo pozitívnym. Nie je ničím viazaný – ani poslušnosťou, ani vierou, ani inými pravidlami. Vo svojom konaní má vždy slobodu. Všetko, čo máme od Boha, je dar. A darca nemôže byť ničím tlačený, pretože by to už nebol dar, ale nárok, odmena, ocenenie. Všetko, čo dáva, je „jeho vlastníctvom“; môže si s tým robiť, čo chce. „Ja chcem dať tomuto poslednému toľko, koľko tebe. Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem?“ (Mat 20,14.15)

Istota spasenia a samozrejmosť spasenia sú dve odlišné veci. Istota áno, ale samozrejmosť nie. Je ťažké tieto dve veci rozlíšiť, ale je to tak. Nie sme spasení, pretože my…, sme spasení, pretože on… Boh má zvrchované právo dať nám dar spasenia, ale aj nedať. Žiadna metodika, aj keby sme sa ňou riadili, ho nemôže „prinútiť“. A to by sme si mali uvedomiť.

Čítame však aj to, že Boh má súcit so svojím ľudom. „Je milostivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý, lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu.“ (Joel 2,13) Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení. (1Tim 2,4) Slovo „azda“ teda nie je napísané preto, aby sme mali neistotu a pocit, že sme hračkou v Božích rukách, ale preto, aby sme si uvedomili, že spasenie je obrovská, nezaslúžená milosť od nášho nebeského Otca. Ďakujeme, Pane.