No moje oči sa zmilovali nad nimi, takže som ich nezničil ani som s nimi neskoncoval na púšti.

Ez 20,17

Táto pasáž v Biblii musí dnešnému človeku pripadať zvláštna. Predchádza jej text: „Takto vraví Hospodin, Pán…“ (v. 3). Nehovorí to teda prorok.

Boh hovorí, že izraelský národ ho v egyptskom otroctve neposlúchal. Uctievali egyptské modly so všetkým, čo k tomu patrilo. Boh pochopiteľne prejavil svoje rozhorčenie. Napriek tomu ich vyviedol z egyptského zajatia. (v. 9) Bolo to prvýkrát.

Po vyslobodení im dal pokyny, ako majú žiť, ale oni sa opäť vzopreli týmto radám a nerešpektovali ich. Hospodin „prisahal“, že pre to nevojdú do zasľúbenej krajiny. V 17. verši však čítame: „Zmiloval som sa nad nimi, preto som s nimi neskoncoval.“ (v. 17) To bolo druhýkrát.

Potom oslovil mladšiu generáciu: „Nepoškvrňujte sa modlami, ale riaďte sa mojimi príkazmi.“ Ale aj synovia sa vzbúrili. Neposlúchali a nedodržiavali Božie pokyny. (v. 21) Preto Boh povedal, že na nich „vyleje svoju prchkosť“ (v. 21) Ako sa zachoval tretíkrát? „Stiahol som ruku späť…“ (v. 22)

„Choďte za svojimi modlami a slúžte im,“ povedal Hospodin. (v. 39) „Rozpomeniete sa na všetky svoje skutky, ktorými ste sa poškvrňovali, a sami sebe sa budete hnusiť pre všetky svoje zlé skutky, ktoré ste popáchali. Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď to urobím s vami pre svoje meno, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich zlých skutkov…“ (v. 43.44) Hospodin sa zmiloval štvrtýkrát.

Aká úžasná je trpezlivosť nášho nebeského Otca! Neznamená to však, že ju máme stále skúšať, ale naopak že za ňu budeme Bohu stále vďační. Ďakujeme, Pane.