Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu. Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Jakub 1,19–20

Už neviem, čo nám to napadlo, ale spomínam si, že v prvom roku manželstva sme mali práve slová dnešného textu vytlačené veľkým písmom zavesené na dverách našej jedinej izbičky. Prvé mesiace vzájomného spolužitia s mojou manželkou Miškou sa niesli v duchu obrusovania hrán. Naše oči často v pravú chvíľu zablúdili práve k tomuto nápisu a zabránili tak našim ústam, aby zranili toho druhého. Ďalšiu myšlienku, ktorá nám výrazne pomohla na začiatku nášho vzťahu, si pamätám zo svadobného kázania – „nebuďte príliš spravodliví“. Často mal každý z nás dojem, že ja som predsa ten, kto je v práve, a preto budem čakať, kým príde ten druhý a ospravedlní sa mi. Pod ťarchou tejto myšlienky sme však často museli pred podobnou spravodlivosťou kapitulovať. Veď ľudským hnevom spravodlivosť Božiu nepresadíš. Som vďačný Pánu Bohu za rady, vďaka ktorým môžeme s manželkou spoločne kráčať životom a je nám spolu fajn.
Pre dnešný deň prajem každému z nás nové odhodlanie a odvahu presiaknuť naše vzťahy radami toho, ktorý sám nemôže inak, než byť tu pre druhého.

Ďakujeme Ti, Pane Bože, že sa staráš o naše vzťahy, že ich chrániš pred zlom. Uvedomujeme si, že toto robíš predovšetkým svojím Slovom.

Martin Lindtner