Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu. Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Jakub 1,19–20

Ľudia, ktorí nevedia počúvať, nedávajú pozor na to, čo im druhí hovoria. Majú plnú hlavu sami seba, svojich myšlienok, predstáv, svojich právd. Chýba im pokora, sebakritika, rešpekt k druhým. Často nechávajú rozbehnúť svoj hnev. Podľa nich spravodlivý. Vo „svätom hneve“ dokážu uraziť všetkých naokolo, ponížiť ľudí s iným názorom, zhodiť tých, ktorí nemajú rovnaký pohľad ako oni. Kralickí vo svojom komentári takéto správanie nazývajú „mistrováním“. V knihe Kazateľ je napísané: „Nenáhli svojimi ústami, a tvoje srdce nech sa neponáhľa vyniesť slovo pred Bohom, pretože Boh je na nebesiach, a ty si na zemi“ (Kaz 5,2–3 Roh). A ďalej „hlas blázna s mnohými slovami.“ Jeden múdry muž lakonicky poznamenal, že Boh dal človeku dve uši a jedny ústa.

Môj Pane, pomôž mi dnes počuť tých, ktorí sú okolo mňa. Daj mi múdrosť, aby som vedel, kedy mám hovoriť a kedy je lepšie mlčať. Prosím, daj mi nadhľad, nech ma nerozčuľujú veci, ktoré za to nestoja. Prosím, nech neubližujem druhým.

Vít Vurst