Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. Filipanom 4,13

„Na svete je toľko vecí, ktoré nepotrebujem!“ povedal vraj raz Sokrates, keď bol na trhovisku a videl pestrý výber tovaru. Sokratov žiak Antisthenes z Atén na tomto princípe založil filozofickú školu – kynizmus. Kynikovia uprednostňovali skromnosť, prostotu a jednoduchosť. Asi najznámejším predstaviteľom kynizmu bol Diogenés zo Sinópy, ktorý vraj žil v psej búde či v sude. Údajne raz k nemu prišiel Alexander Veľký a vyzval ho, nech si praje čokoľvek, že mu to splní. Diogenés odpovedal: „Nezacláňaj mi slnko.“
Pavol nebol kynik ani askéta, ktorý by si zakladal na vlastnej chudobe. Pavol neopovrhoval „hmotou“ či majetkom – za dar Filipanov ďakuje. Ich dar je preňho „príjemná obeta ľúbeznej vône, milá Bohu.“(v. 18). Pavol sa naučil „byť spokojný s tým, čo má“. No nie preto, žeby bol lenivý zarobiť si niečo navyše. Pre neho sú jednoducho dôležitejšie veci ako majetok. Mnoho ľudí chce majetok preto, aby si mohli „dovoliť všetko“. Pavol vie, že pravá sloboda nespočíva v majetku, ale v sile, ktorú dáva Kristus. Ten nás môže vyslobodiť z otročenia majetku, ale predovšetkým z otročenia hriechu – a z otročenia hriechu sa nedá vykúpiť žiadnym majetkom.

Pane Ježišu, ďakujeme Ti za slobodu a moc, ktorú nám ponúkaš, pridaj nám prosím viery, aby sme ju mohli prijať.

Jiří Koun