Prešiel pohľadom po okolosediacich a povedal: Hľa, moja matka i moji bratia! Lebo mojím bratom, sestrou a matkou je každý, kto plní Božiu vôľu! Evanjelium podľa Marka 3,34.35

Snaha členov Ježišovej rodiny stiahnuť Ježiša z verejného života a dostať ho pod kontrolu viedla Ježiša k predefinovaniu zmyslu rodiny. V pozadí Ježišovej reinterpretácie rodiny je myšlienka, že niektoré vzťahy sú bližšie než pokrvné. Bolo nevyhnutné, aby medzi učeníkmi boli také vzťahy. Ako inak by mohli spolu žiť takí muži ako výberca daní Matúš a Šimon Zelóta! Predtým by každý z nich doprial tomu druhému len smrť. Teraz však patrili do bratského zväzku Ježišových najbližších učeníkov. Rovnaká viera, rovnaká odovzdanosť, rovnaké ciele i skúsenosti ich stmelili s ďalšími učeníkmi do rodiny, ktorá bola Ježišovi oveľa bližšia než rodina, v ktorej sa narodil.
Z Ježišových reakcií na tému rodiny v 3. kapitole u Marka vyplývajú dve základné myšlienky. Prvou je, že tí, ktorí nasledujú Boha, sa skôr či neskôr dostanú do konfliktu s tými, ktorí žijú podľa princípov vládcu tohto sveta. Tak to bolo aj v Ježišovom prípade. V snahe žiť podľa Božích princípov sa dostal do konfliktu nielen s náboženskými a politickými vodcami, ale aj s členmi svojej pokrvnej rodiny.
Ježišovo učenie muselo mať pre prvých čitateľov Markovho evanjelia veľký význam. Zrejme aj oni zakúšali kvôli viere od svojich blízkych odmietanie a prenasledovanie – niekedy možno i krutú smrť. Teraz však mali novú rodinu, bratov a sestry vo viere, ktorí mali rovnaké hodnoty.
Zavrhnutie od pozemskej rodiny a prijatie do Božej rodiny je realitou aj v cirkvi 21. storočia. Ježišove slová sú aktuálne dodnes.
Druhou závažnou myšlienkou, ktorá vyplýva z textu Mar 3,34.35, je, že základom pre budovanie novej Božej rodiny v Ježišovi je plnenie Božej vôle: „Kto činí vôľu Božiu, to je môj brat, moja sestra i matka.“ To je znamenie, podľa ktorého Ježiš identifikuje pravé príbuzenstvo – zväzok, ktorý presahuje pozemské vzťahy a trvá až do večnosti.
Chvála Bohu, že môžem patriť do Božej rodiny!