Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. Veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého. Jakubov list 5,16

Naša staršia dcéra sa narodila s vrodenou chybou chrbtice. Keď mala päť rokov, čakala ju operácia. Dozvedeli sme sa, že nebude ľahká, a náš prirodzený rodičovský strach začal prechádzať k činom. Čo sme však mohli pre svoje dieťaurobiť? Z medicínskeho hľadiska nič. Modlili sme sa teda, prizvali k modlitbám rodinu, bratov a sestry zo zboru a začali uvažovať o pomazaní podľa Jakuba. Pre nás to bolo vyjadrenie úplnej závislosti od Boha v situácii, keď držíte svoje dieťa a z ľudského pohľadu ste bezmocní.
Vtedy som prvýkrát zažila tento obrad. Boli to silné chvíle. V modlitbách a slzách sme vyznávali svoju hriešnosť. Vnímali sme, že pred Bohom sme všetci rovnako malí, nehodní a napriek tomu k nemu môžeme prísť. Povzbudilo nás vidieť seba samého rovného s ostatnými, rovnako malého, ale pre Boha takisto vzácneho.
Keď sa obrad pomazania skončil, uvedomila som si, že prežívam veľkú vyrovnanosť a pokoj. Taký pokoj, aký som už dlhé týždne neprežívala. Modlitby našich blízkych nás povzbudili a posilnili aj našu vieru.

Pane, chcem Ti poďakovať, že nás nenechávaš s našimi problémami samých a posielaš ľudí, ktorí sú nám nablízku, nielen s povzbudením, ale aj s prihovárajúcou sa modlitbou za nás.

Marcela Fürstová