V Lystre sedával istý muž s bezvládnymi nohami. Bol chromý od narodenia a nikdy nechodil. Tento muž počul Pavla hovoriť a ten naňho uprel zrak. Keď videl, že má vieru, že môže byť zachránený, povedal mu mocným hlasom: „Postav sa na rovné nohy!“ A on vyskočil a chodil.

Sk 14,8–10

V meste Lystra Pavol rozprával ľuďom o tom, ako Kristus uzdravoval chorých a skľúčených. Zrazu medzi poslucháčmi uvidel chromého muža, ktorý uprene hľadel na apoštola a hltal jeho slová. Pavla prenikol hlboký súcit. Videl, že tento človek „má vieru a môže byť uzdravený“. Pred zhromaždenými modloslužobníkmi mu prikázal, aby sa postavil na nohy. Dovtedy mohol tento úbožiak len sedieť. Ihneď však uposlúchol Pavlov príkaz a prvýkrát vo svojom živote sa postavil na nohy. S vierou prišla aj sila a chromý „vyskočil a chodil“.

Obyvatelia Lystry na dôkaz svojej vďačnosti prehovorili Jupiterovho kňaza, aby apoštolom preukázal poctu. Sklamanie, ktoré pocítili, keď apoštolov nemohli oslavovať a priniesť im obete, v nich vyvolalo taký nenávistný odpor, aké silné bolo predtým ich nadšenie. Zmocnili sa Pavla a nemilosrdne ho začali kameňovať. Dokaličený a bezvládny od bolesti padol na zem. Rozzúrení Lystrania ho potom „vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy“. Prekvapenie veriacich bolo veľké, keď počas ich náreku apoštol náhle zdvihol hlavu, vstal a začal chváliť Boha. (SA 111–113; AA 180–185)

Mocný Bože, nevieme, čo nás dnes čaká. Ďakujeme, že nám pomôžeš, nech sa ocitneme v akejkoľvek situácii.