Bratia, keď som prišiel k vám, neprišiel som vám ohlasovať Božie tajomstvo so vznešenosťou slova alebo múdrosti. Rozhodol som sa totiž, že medzi vami nebudem poznať nič iné okrem Ježiša Krista, a to ukrižovaného.

1Kor 2,1.2

Korint bol v prvom storočí kresťanského veku jedným z popredných miest na svete. Ulice tohto mesta zapĺňali návštevníci takmer zo všetkých krajín.

Najuctievanejšou bohyňou bola Venuša. S jej kultom súviseli mnohé nemravné zvyky a obrady.

V Korinte si apoštol Pavol počínal inak ako v Aténach. Pretože tam jeho úsilie prinieslo len málo ovocia, rozhodol sa v Korinte pracovať inak – zvestovať evanjelium čo najjednoduchšie. Chcel ľudí privádzať ku krížu. Preto hlavnou témou jeho učenia bol ukrižovaný Kristus. Pavol vedel, že skôr ako ľudia začnú Krista milovať, musia poznať jeho povahu a okom viery sa zahľadieť na kríž. Za Pavlových čias vzbudzoval kríž v ľuďoch odpor a hrôzu. Vyhlasovať za Spasiteľa sveta toho, koho ľudia ukrižovali, vyvolávalo posmech a odpor. Pre Pavla mal však kríž vrcholný význam.

Láska k Pánovi, ktorého kedysi v podobe jeho svätých tak kruto prenasledoval, stala sa mu hlavnou zásadou celého života a hnacou silou jeho konania. Ak niekedy pri plnení povinností začal strácať horlivosť, stačil jediný pohľad na kríž a na úžasnú lásku na ňom zjavenú, aby sa povzbudil a pokračoval v ceste sebazapierania. (SA 163.165.148.149; AA 243–274)

Pane Ježišu, aj my chceme hľadieť na Tvoj kríž a vnímať Tvoju lásku, ktorá je veľkou hnacou silou.