Keď slúžili Pánovi a postili sa, povedal im Duch Svätý: „Oddeľte mi Barnabáša a Saula na dielo, na ktoré som ich povolal.“

Sk 13,2

Prenasledovanie vyhnalo učeníkov z Jeruzalema za hranice Palestíny. Pretože v Antiochii – v tom čase hlavnom meste Sýrie – vznikla početná skupina veriacich, apoštolovia tam vyslali Barnabáša. Vďaka jeho neúnavnej práci počet veriacich značne vzrástol. Barnabáš cítil, že potrebuje dobrého pomocníka. Preto šiel do Tarzu vyhľadať Pavla, ktorý sa tam v tom čase zdržiaval. Získal v ňom skvelého spolupracovníka.

Pavol a Barnabáš sa naučili spoliehať na Božiu moc. Srdcia im horeli úprimnou láskou k hynúcim. Ako verní pastieri hľadali stratené ovce a nemysleli na vlastný pokoj a pohodlie. Zabúdali na seba… Na zreteli mali jediný cieľ: spásu tých, čo zablúdili ďaleko od ovčinca. Židov nikdy neobišli. Pavol im hovoril o tom, ako ich Boh vyslobodil z egyptského otroctva a zasľúbil im Spasiteľa zo semena Dávidovho. Nezdráhal sa povedať čistú pravdu o tom, ako židovskí predstavitelia zavrhli Spasiteľa. Kázal im o pokání a odpustení hriechov. Svoje hlavné úsilie však zameral na rozmach Božieho kráľovstva v pohanských oblastiach, medzi národmi, ktoré o pravom Bohu a jeho Synovi vedeli len málo alebo vôbec nič. (SA 104–107; AA 166–175)

Nebeský Otec, nech aj naše srdcia horia úprimnou láskou k Tebe a k našim blížnym.