Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme neustále vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. Veď vieme, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví pred seba spolu s vami.

2Kor 4,11.14

Vo svojom zúfalstve nad vlastnou neschopnosťou zastaviť šírenie kresťanstva predovšetkým vo vlastnej domácnosti sa Nero rozhodol, že Pavla musí odsúdiť na mučenícku smrť. Ako rímskeho občana ho však nemožno mučiť, preto bol odsúdený na trest sťatím.

Pri poprave smelo byť len niekoľko divákov. Prenasledovatelia sa obávali, že svedkovia jeho smrti by sa mohli stať kresťanmi. Všetci cítili vplyv jeho spojenia s Kristom. V tom spočíva sila pravdy. Nebeský pokoj, ktorý vyžaroval z Pavlovej tváre, získal mnohých pre evanjelium. Apoštol nehľadel do slávnej budúcnosti s neistotou či hrôzou, ale s nádejou a túžobným očakávaním. Na popravisku nevidel meč kata ani zem, ktorá čoskoro pohltí jeho krv, ale pokojne hľadel k trónu Večného. Svoje myšlienky a nádej zameriaval na Pánov druhý príchod.

Jeho hlas odvtedy zaznieva po celé veky a dodáva odvahu tisícom Kristových svedkov. „Nastal už čas môjho odchodu. Dobrý boj som dobojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, spravodlivý sudca, no nie iba mne, ale aj všetkým, čo s láskou očakávajú jeho zjavenie“ (2Tim 4,6–8). (SA 306–308; AA 509–513)

Pane Ježišu, túžime žiť v úzkom spojení s Tebou a šíriť pokoj, ktorý od Teba prijímame.