Veď nás ženie Kristova láska… Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.

2Kor 5,14.17

Na sklonku svojho pobytu v Efeze Pavol napísal svoj prvý list cirkevnému zboru v Korinte. Z Efezu sa vydal na ďalšiu misijnú cestu. Nejaký čas pobudol v Troade. Dúfal, že tu sa stretne s Titom a dozvie sa od neho, ako bratia v Korinte prijali jeho rady a napomenutia.

Titus priniesol radostnú správu, že medzi korintskými veriacimi došlo k obdivuhodnej zmene. Pavla to veľmi potešilo a veriacim do Korintu napísal druhý list.

Apoštol Pavol prosil bratov v Korinte, aby sa znova zamysleli nad nevystihnuteľnou láskou svojho Vykupiteľa. Krista im predstavil takého, aký skutočne bol – ako Bohu rovného. Potom poukázal na Ježišovu cestu do najhlbších hlbín poníženia. Bol totiž presvedčený, že zo života jeho čitateľov by sa vytratilo každé sebectvo, keby pochopili nepochopiteľnú obeť, ktorú Majestát neba priniesol. Objasnil im, ako Boží Syn odložil svoju slávu, ochotne sa podriadil podmienkam ľudskej prirodzenosti, ponížil sa ako služobník a stal sa „poslušným až po smrť na kríži“. Pri uvažovaní o tejto obeti prichádzame na pobrežie bezmedznej lásky.

Božie deti majú svojím životom na tejto zemi túto lásku odzrkadľovať. (SA 194.199; AA 323–333)

Drahý Kriste, ďakujem, že si sa kvôli mne ponížil a podstúpil veľkú obeť. Nech môj život odzrkadľuje Tvoju lásku.