Veď hovoríš: Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, úbohý, chudobný, slepý a nahý. Radím ti, aby si si odo mňa kúpil zlato prepálené ohňom, a tak zbohatol, i biele rúcho, a tak sa zaodel a nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty; a masť na pomazanie očí, aby si videl. Buď teda horlivý a kajaj sa!

Zj 3,17–19

Podľa posolstva laodicejskému zboru Boží ľud je v stave hriešnej sebaistoty. Môže azda existovať väčší sebaklam ako predstava, že je s nami všetko v poriadku, napriek tomu, že všetci konáme prevrátene?

Život kresťana je ustavičný zápas a pochod vpred. V tomto boji nieto prestávky. Len ustavičným, vytrvalým úsilím môžeme dosiahnuť víťazstvo. Ako ľud víťazíme jasnosťou a mocou pravdy. Veľmi nám však chýba biblická pokora, trpezlivosť, viera, láska a sebazaprenie, bdelosť a obetavosť. Viera a láska sú vzácne poklady, ktorými Boží ľud príliš neoplýva.

Nech sa každý pozrie do vlastného srdca a porovná svoj život s praktickým učením Písma. Nech sa každý pokorí pred Bohom, aby Božia milosť presvietila temnotu.

Večný život má nekonečnú cenu a bude nás stáť všetko, čo máme. Čokoľvek má aj tu na svete nejakú hodnotu, získava sa námahou a niekedy za cenu veľkých obetí. Budeme azda menej ochotní vytrvalo zápasiť a namáhať sa a nevynaložíme veľké úsilie, ba aj najväčšie obete, aby sme získali poklad nekonečnej ceny a večný život? Povieme azda, že nebo žiada od nás príliš mnoho? (PS I. 232–234)

Láskavý Pane, zbav nás pýchy a sebaklamu. Otvor nám oči, aby sme poznali svoj skutočný stav a uvedomili si, ako veľmi potrebujeme Tvoju milosť.