Ja som Žid, narodený v cilícijskom Tarze, ale vychovaný tu, v tomto meste. Vzdelával som sa pri Gamalielových nohách, presne podľa zákona otcov, horlil som za Boha, tak ako aj vy všetci dnes.

Sk 22,3

Saul Tarzský sa narodil ako rímsky občan židovského pôvodu, ktorého v Jeruzaleme učili najslávnejší rabíni. Bol „z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, čo sa týka zákona, farizej, čo do horlivosti prenasledovateľ cirkvi, čo do spravodlivosti, ktorá je v zákone, žil … bezúhonne“. (Fil 3,5.6) Rabíni v ňom videli mladého, veľmi sľubného muža a vkladali doňho veľké nádeje.

Saul sa význačne podieľal na výsluchu a odsúdení Štefana. Pozoruhodné dôkazy, ktorými sa Boh svojou prítomnosťou priznával k mučeníkovi, prebudili v Saulovi pochybnosti. Výchova, predsudky, úcta k bývalým učiteľom a vedomie vlastnej popularity ho viedli k tomu, že umlčal hlas svedomia a odmietol Božiu milosť.

Poverený obhájiť záujmy židovského náboženstva sa vydal do Damasku, aby zabránil šíreniu novej viery. Ale jeho príchod do mesta bol celkom iný, než očakával. Do Damasku vstúpil ako slepý, bezmocný a výčitkami svedomia sužovaný človek, ktorý nevie, aký údel ho čaká. (SA 71.74; AA 112–119)

Milostivý Bože, naše predstavy a plány sú niekedy iné než Tvoje. Pomôž nám zosúladiť ich s Tvojimi plánmi.